11 marca, 2013

Kázeň 19: Poslanie zboru CB Trnava: Uctievanie Boha



Ján 4:16-26
16 On jej povedal: Choď, zavolaj si muža a príď sem! 17 Žena mu odpovedala: Nemám muža. Nato jej Ježiš povedal: Správne si povedala: Nemám muža; 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu. 19 Žena mu odpovedala: Pane, vidím, že si prorok. 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať. 21 Ježiš jej odpovedal: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23 Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24 Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde. 25 Žena mu povedala: Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi. 26 Ježiš jej povedal: Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.  

Minulý týždeň sme začali novú sériu, v ktorej sa po dlhšej dobe zaoberáme poslaním zboru. Toto poslanie nášho zboru sformuloval pred 3,5 rokom tzv. tím vizionárov. Náš zbor sa mal vtedy o pár mesiacov presťahovať do týchto nových priestoroch a začať novú „kapitolu“ svojho života. Preto cieľom tohto tímu vizionárov bolo, okrem iného, sformulovať poslanie nášho zboru. A výsledokom ich modlitieb a úsilia bolo toto poslanie:

Sme spoločenstvo ľudí, ktorí vo svojej nedokonalosti zakúšajú premieňajúcu moc Ježiša Krista. Preto chceme, ako súčasť všeobecnej Cirkvi, vo svojich slovách a skutkoch, autenticky:

·      uctievať Boha
·      prejavovať lásku ľuďom
·      kázať Krista
·      osobne sa rozvíjať
·      a prispievať ku kvalite osobného i spoločenského života v Trnave.

Ako prvé poslanie zboru tím vizionárov rozoznal naše poslanie „uctievať Boha.“ Prvé veci sú zväčša tie najdôležitejšie a aj keď tieto rôzne aspekty nášho poslania nie sú nevyhnutne zoradené podľa priority, uctievanie Boha ich akoby zastrešuje a v určitom slova zmysle je samo nevyhnutné a kľúčové, pokiaľ chceme úspešne napĺňať všetky ostatné ciele.

Odpoveď na odvekú otázku človeka

Dôvod, prečo je toto tak dôležité je ten, že tento bod sa snaží odpoveď na otázku, ktorú si človek kladie už od nepamäti: Prečo som tu? Čo tu robím? Aký je zmysel môjho života? Mám tu nejaké poslanie? Alebo som tu len náhodou, či dokonca i omylom? Biblia veľmi jasne odpovedá na našu otázku: Naším cieľom a zmyslom života je uctievať Boha. Preto sa dnes ráno spolu pozrieme na tieto tri otázky: 1) Čo to znamená uctievať Boha? 2) Prečo máme uctievať Boha? 3) Ako máme uctievať Boha? Pri prvých dvoch otázkach budeme chodiť po celej Biblii a na tretiu otázku budeme zväčša odpovedať z dnešného textu.

1.  Čo to znamená uctievať Boha?

Slovo „uctievať“ je čisto náboženské slovo, no aj tak ho nájdeme v slovníku tohto sveta. Keď tento svet hovorí, že niečo uctievame, tak to myslí takmer až v negatívnom slova zmysle. Napríklad, keď o niekom povieme, že je takým fanúšikom futbalu, že ho až uctieva, tak to myslíme skôr v tom význame, že to preháňa, že je až fanatikom. Nemá to zrovna pozitívny nádych.

Ale Biblia vidí uctievanie úplne inak. Hebrejské slovo, ktoré sa prekladá ako „uctievať“ (hištaḥa) v skutočnosti opisuje človeka, ktorý sa skláňa v úcte. Inými slovami, vonkajším gestom (skláňaním) vyjadruje svoje vnútorné rozpoloženie (úcta voči uctievanému). To, že najprv veci vnútorne prežijeme a až potom ich prejavíme navonok vidíme všade okolo nás. Napríklad keď nám niekto povie vtip, najprv ho v hlave pochopíme, spracujeme, vyhodnotíme za vtipný a až potom sa naše plúca nadýchnu a vybuchneme smiechom. Tak isto napríklad aj plač: Najprv vnútorne prežijeme nejakú udalosť (bolesť či radosť) a až potom ju navonok prejavíme v slzách.

Rovnako to je aj so skutočným uctievaním: Ide o vonjakšie vyjadrenie vnútornej skutočnosti. Pokiaľ v našom srdci nie je úcta voči Bohu, potom je akékoľvek uctievanie vylúčené. A tak poďme ku ďalšiemu bodu a to je:

2.  Prečo máme uctievať Boha?

V skratke by sa dalo povedať: Lebo. Lebo Boh je Boh a ako Boh je hodný všetkej našej chvály a úcty. Ak si rodič, tak mi potom skús odpovedať na túto otázku: Svoje dieťa milujem preto, lebo...? Správnou odpoveďou by malo byť: Svoje dieťa milujem preto, lebo ho milujem. A bodka. Niektoré veci v našich životoch sú jednoducho také aké sú a nepotrebujú na to žiadne iné odôvodnenie. Rodič svoje dieťa miluje za každých okolností, či ho už poslúcha, alebo nie, či nosí zo školy jednotky, alebo päťky, či už to, alebo ono. To neznamená, že určité odtiene lásky sa nemenia, avšak znamená to to, láska samotná ostáva nemenná.

Rovnako to je aj s Bohom. Prečo máme Boha uctievať? Pretože ho máme uctievať. Pretože je Bohom. A Boh je tou najväčšou, najdokonalejšou a najlepšou bytosťou, aká existuje. A taká Bytosť je hodná všetkej úcty. Preto by sme ho mali uctievať. Pravda je taká, že uctievame iba to, čo máme radi (nikto neuctieva to, čo neznáša). Preto ak Boh je tým najväčším dobrom pre človeka, človek by ho mal za to uctievať. Ale pozrime sa na tri konkrétne dôvody, za ktoré by sme mali Boha oslavovať.

V Zjavení 4:11 čítame o 24 starších, ktorí Boha uctievajú týmito slovami: „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.“ Tu vidíme dva dôvody, prečo máme uctievať Boha.

1.     Boha by sme mali uctievať preto, lebo je Bohom, ktorý nás stvoril

„Ty si stvoril všetky veci“ (Zjavene 4:11). Sem nepatí iba celý vesmír, s našou galaxiou, s našou slnečnou sústavou, s našou planétou, s naším kontinentom, s našou krajinou, s naším mestom, s touto našou pivničkou a stoličkou, na ktorej práve sedíš. To samo o sebe by bolo dosť na to, aby sme Boha uctievali. Ale okrem toho všetkého Boh stvoril aj teba! Dávid chváli Boha slovami: „Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal“ (Žalm 139:16). To, že si tu na tomto svete, to, že si práve teraz tu na tomto mieste je preto, lebo Boh to tak chcel. Boh ťa chcel na tomto svete.

Predstav si, že ťa niekto pozve (a to znamená, že aj platí) na skutočne úžasné divadelné predstavenie, alebo operu, alebo koncert, alebo výlet, alebo čokoľvek ťa napadne. Nebol by si mu za to vďačný? A čo Boh? Máme sa ku nemu správať inak, ako by sme sa správali ku iným ľuďom? Boh ti dal život, dal ťa na túto zem. Už len toto samo o sebe je dôvodom na jeho uctievanie. Lebo bez neho, by si nič nemal. Dokonca by si ani nebol.

2.     Boha by sme mali uctievať preto, lebo je Bohom, ktorý nás udržiava

Ten istý verš nám hovorí aj o druhom (a príbuznom) dôvode, prečo by sme mali Boha uctievať. „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené“ (Zjavenie 4:11). Boh nie je akýsi hodinár, ktorý natiahol pružinku tohto sveta a ten si ďalej ide sám, podľa svojich zákonitostí. Dobre si všimni, čo tento verš hovorí. 24 starších neuctieva Boha iba preto, že svet stvoril, ale že ho aj udržiava stvorený.

Pozrime sa na to takto: „Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo“ (Genezis 1:3). Avšak v určitom slova zmysle Boh nikdy neprestal hovoriť „svetlo,“ inak by svetlo prestalo existovať. Nič mimo Boha neexistuje. Nič neexistuje samo od seba a všetko existuje len a iba z Božej vôle.

Čo to prakticky znamená? Čo Boh ťa nie len jedného dňa stvoril, ale že ťa svojou mocou udržiava stvoreného každý jeden deň tvojho života. Nie je to tak, že Boh ťa pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi stvoril, ale odvtedy to oľutoval, avšak už ťa nemôže od-stvoriť. Nie. Boh si stojí za svojim rozhodnutím stvoriť ťa a každou sekundou to dokazuje aj tým, že tu ešte stále si.

Ak toto nie je pre tvoje srdce dostatočný dôvod na to, aby uctievalo Boha, tak poďme ešte ďalej: Zamysli sa nad tým, koľko krát si bol blízko smrti, koľko krát si skoro zomrel. Koľko krát si to ledva ubrzdil, koľko krát to ledva niekto iný ubrzdil. Koľko krát len tak málo chýbalo k tomu, aby ťa prešlo auto, koľko krát ťa od smrti delili doslova centimetre? Boh ťa pred tým všetkým uchránil a to dokonca aj napriek tomu, že ho nie vždy úprimne miluješ a nie vždy žiješ podľa tvojej vôle. A on ťa zachoval až do dnešného dňa. Rozmýšľaj nad týmto až dokým tvoje srdce nezačne Boha prirodzene uctievať.

3.     Boha by sme mali uctievať preto, lebo je Bohom, ktorý nás zachránil

Boh nám nie len dal narodiť sa do tohto sveta, ale zo svojej milosti nám dal aj možnosť narodiť sa znova do Božieho kráľovstva. V Kristovi – v jeho smrti a vzkriení – nám Boh ponúka jediný spôsob, ako sa vysporiadať s hriechom a opäť obnoviť stratený pokoj medzi hriešnym človekom a svätým Bohom.

Predtým, ako človek odovzdá svoj život Kristovi žije v nepriateľstve voči Bohu, nepozná ho a Boží hnev horí proti nemu. Duša človeka je voči Bohu mŕtva, nehybná. Ale Boh vo svojej nekonečnej láske a odvekej milosti prichádza k takémuto mŕtvemu rebelovi a ponúka mu nový život. Avšak cesta k tomuto novému životu vedie cez smrť Božieho Syna. Tá najvzácnejšia krv je preliata za toho najmenej hodného. Iba tak môže prísť ku zmierneiu Boha a človeka. Skrze smrť a následné vzkriešenie Pána Ježiša Krista.

Pavol povedal kresťanom: „Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele“ (1 Koinťanom 6:20). Ak si kresťan a ak si odovzdal svoj život Kristovi, ak si bol s Bohom zmierený skrze Ježišovu smrť, potom má Boh na teba „dvojitý“ nárok. Nie len že ťa stvoril, on ťa znovu-stvoril. A preto, ak je Boh hodný uctievania pre naše stvorenie a pre naše udržiavanie pri živote, potom je hodný ešte väčšieho uctievania, pretože „dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život“ (Ján 3:16).

3.  Ako máme uctievať Boha?

Potom, ako sme sa pozreli na to, čo to uctievanie v skutočnosti je a aké sú tri najväčšie dôvody, prečo by sme mali Boha uctievať, sa teraz pozrieme na to, ako máme Boha uctievať.

Teraz sa sústredíme na dnešný text, najprv však potrebujeme trochu z jeho pozadia: Medzi Samaritánmi a Židmi existovalo nepriateľstvo. Ako hovorí verš 9: „Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.“ Nepriateľstvo medzi Židmi a Samaritánmi siaha do dávnych čias a pre nás je potrebné vedieť iba toto: Samaritáni uznávali ako Božie slovo iba 5 kních Mojžišových (Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri a Deuteronómium) – a aj to mali svoj vlastný, „opravený“ preklad. A i na základe toho si Samaritáni postavili Bohu na hore Gerizim svoj vlastný chrám a tak trochu „konkurovali“ židovskému chrámu v Jeruzaleme.

Samaritánska žena tu kladie Ježišovi otázku: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať“ (Ján 4:19-20). A je to práve Ježišova odpoveď, ktorá mení celý zvyšok ich spoločného rozhovoru: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.... Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v [d]uchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov“ (Ján 4:21.23). Ježiš hovorí o tom, že prichádza hodina, prichádza čas, kedy sa veci začnú meniť. A nielen že táto hodina prichádza, ona tu už je. Prichádza nový poriadok vecí. Ježiš prináša zmenu.

Na základe dnešného textu chcem poukázať na tri spôsoby, ako máme a môžeme Boha uctievať.

1.     Boha máme uctievať v duchu a pravde

V duchu...: Dôvod, prečo Boha môžeme uctievať iba v duchu je ten, že „Boh je duch“ (v. 24). A ako môže telesný človek pristúpiť a uctievať duchovného Boha? S človekom sa niečo musí stať. Pán Ježiš povedal Nikodémovi: „Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch“ (Ján 3:6). Čo to znamená? Znamená to to, že Boha je nemožné uctievať bez toho, aby sme sa nenarodili z Ducha, t.j. aby sme neumreli hriechu a neožili Bohu.

To je v podstate otázka hriechu. S hriechom sa nedá pristúpiť k Bohu. Preto aj Pán Ježiš najprv Samaritánke odhaľuje jej vlastný hriech, kde mala päť mužov a ten, s ktorým teraz spáva ani nie je jej muž! Predtým, ako cheme uctievať Boha najprv musíme byť konfrontovaný s našim hriechom a ten musí byť odstránený. Bez pokánia a odpustenia nebudeme pravými ctiteľmi Boha.

No a čo my s tým? Pán Ježiš povedal: „Keby si teda prinášal dar na oltár [jeden zo spôsobov uctievania Boha] a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar.“ Pokiaľ chceme Boha uctievať, musíme mať vysporiadané svoje vlastné hriechy – jednak s inými ľuďmi, ale aj s Bohom. Bez toho mu bude naše uctievanie ohavnosťou.

...a pravde: Samaritáni mali obmedzené poznanie Boha. Mali iba 5 kníh Mojžišových (aj to s vlasntným prekladom!) a tak im chýbalo veľké množstvo Božieho sebazjavenia. Keď Ježiš povedal: „vy sa klaniate [uctievate; viď. definícia] tomu, čo nepoznáte“ (Ján 4:22), tak tým nehovoril o ich neúprimnosti či neviere, ale o tom, že skutočne nepoznali objekt ich uctievania.

Na to, aby sme Boha mohli uctievať ho najprv potrebujeme poznať. Za čo inak by sme ho chceli potom uctievať? Bez pokánia a pravdivého poznania je nemožné Boha uctievať.

Čo to pre nás znamená? Študuj sväté Písma a hľadaj dôvody na uctievanie Boha. Spoznávaj Boha v celom zjavení jeho slova a pros ho, aby ti otváral oči a napĺňal srdce dôvodmi na jeho uctievanie.

2.     Boha máme uctievať skrze Ježiša Krista

Duch Boží, ktorého potrebujeme na to, aby sme mohli Boha uctievať v duchu, je tak isto nazývaný aj ako Kristov Duch: „No vy nie ste v tele, ale v duchu, ak vo vás prebýva Boží Duch. Ale ak niekto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho“ (Rimanom 8:9). Pavol tu týchto dvoch spája do jedného. Prečo? Pretože je to Kristus, ktorý posiela Ducha: „Ak však odídem, pošlem ho [Tešiteľa] k vám.“ (Ján  16:8) a Duch koná v mene Ježiša a berie Ježišove veci, aby tak Ježiša oslávil: „On [Duch pravdy] oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám“ (Ján 16:15). Čiže ak máme Boha uctievať v duchu, potrebujeme Ježiša.

Čo sa týka uctievania Boha v pravde, tak Ježiš povedal jednému zo svojich učeníkov: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa“ (Ján 14:6). Ak máme Boha uctievať v pravde, potom na to potrebujeme Pravdu samotnú – Krista. Ba čo viac, ak chceme čo i len k Bohu pristúpiť, aby sme ho uctievali, potrebujeme ísť skrze Krista, pretože „Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“

Čo to pre nás znamená? Bez ohľadu na to čo robíš a ako robíš, pokiaľ tvoja cesta nevedie cez Krista, tvoja práca bude z hľadiska večnosti márna. Môžeš pre Boha robiť neskutočné veci (predstav si takého milosrdného moslima), ale pokiaľ ich nerobíš skrze Krista, tvoja práca ti napokon nič neosoží.

3.     Boha máme uctievať z úprimnej lásky v srdci

Je pre nás prakticky nemožné uctievať niečo, čo nemilujeme. Láska je základom a podstatou uctievania. Ak uctievame bez lásky, tak sme pokrytcami a klamármi. Ku skutočnému uctievaniu potrebujeme skutočnú Lásku. A tú najskutočnejšiu lásku vidíme na kríži Ježiša Nazaretského. Tam Boh zjavil svoju lásku v tom najplnšom a najslávnejšom možnom spôsobe. Neušetril život svojho svätého Syna, aby tak ušetril životy hriešnych synov a dcér. Kristovu svätosť vymenil za naše hriechy, aby potom naše hriechy vymenil za jeho svätosť. Spolu s Kristom sme zomreli našim hriechom a ako on vstal zmŕtvych, tak sme aj my spolu s ním ožili, aby sme teraz žili nie pre seba, ale pre Boha – aby sme neuctievali seba, ale aby sme uctievali Boha.

Ježiš povedal o židoch svojej doby: „Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko“ (Matúš 15:8). To, čo Boh od nás žiada nie je prázdne uctievanie, ale uctievanie, ktoré pramení zo srdca plného lásky. A touto láskou je Kristova smrť za naše hriechy. Ak chceme Boha uctievať bez lásky v našom srdci, tak Ježiš v ďalšom verši jasne hovorí: „Zbytočne ma však uctievajú“ (Matúš 15:9).

Dávajme si pozor na našu úprimnosť pri uctievaní Boha. Keď sa modlíš, pros Boha o úprimnosť tvojich slov. Nehovor naučené a osvedčené frázy. Keď spievaš chválové piesne, nebuď spevákom, ale uctievačom. Inými slovami, rozmýšľaj a vyznávaj zo srdca to, čo spievaš svojimi ústami. Nespievaj piesne automaticky, nespievaj len preto, lebo všetci spievajú. Spievaj preto, lebo uctievaš Boha, lebo ten nestojí o našu prázdnu chválu!

Záver

Ježiš nás volá späť do hebrejského ponímania, kde naše vonkajšie správanie je iba prejavom nášho vnútorného prežívania. Neide ani tak moc o to čo robíme, ako ide o to, ako to robíme. Boh túži po pravých ctiteloch, ktorí ho budú uctievať v duchu a pravde. Toto je možné jedine skrze jeho Syna Ježiša a z lásky, ktorá je pre Kristovu smrť v ich srdci. Boh túži po uctievaní, ktoré vyrastá z lásky a nie z povinnosti. 

Žiadne komentáre: